Zum Hauptinhalt
Start
Wörterbuch
обезбо́лить

обезбо́лить

Verb
C1

Deutsch

betäuben; schmerzstillen

Eigenschaften

Aspekt

Perfektiv

Konjugationsklasse

i

Reflexiv

Nein

aspect_partner

обезболивать

Konjugation

Futur

SingularPlural

1. Person

обезбо́люобезбо́лим

2. Person

обезбо́лишьобезбо́лите

3. Person

обезбо́литобезбо́лят

Vergangenheit

MaskulinumFemininumNeutrumPlural
обезбо́лилобезбо́лилаобезбо́лилообезбо́лили

Imperativ

SingularPlural
обезбо́льобезбо́льте

Partizipien

Aktiv

PräsensVergangenheit
обезбо́ливший

Passiv

PräsensVergangenheit
обезбо́ленный

Adverbial

PräsensVergangenheit
обезбо́ливши, обезбо́лив
Weitere Nachschlagewerke:dict.ccLeoBetonungenOpenRussian